Že to občas vôbec nie je také ľahké ako to vyzerá… O čom píšem ? Píšete mi veľmi milé správy a komentáre  o tom ako sa vám fotky páčia a ako Natálka neuveriteľne pózuje. Ja sa strašne teším, že moje amatérske pokusy zachytiť ju prostredníctvom zrkadlovky sa páčia a že moja túžba vedieť to s fotoaparátom sa  pomaly  napĺňa.

Viem, ešte mám pred sebou dlhú cestu, ale nemám za cieľ byť profíkom. Stačí mi vedieť zachytiť pekne a čisto momenty, ktoré sa viac nezopakujú. Nie som fanúšík retuše ani prehnaných korekcií. Osobne si myslím, že najkrajším „čarodejom“ je denné svetlo a nerušivé prostredie. Aaaaaa samozrejme objekt !

Ja mám pre mňa ten najkrajší zo dňa na deň viac neposedný, ale vždy usmiaty  🙂 Keď som s fotením začala Natálka bola malinká a hýbala sa málo, preto sa mi ľahko fotilo a robilo veľa záberov, kde som mohla skúšať ako dopadá svetlo, kam ju uložiť, aby bola  fotka svetlá a pôsobila jemne a čisto. No a dni plynuli a pre mňa bolo náročnejšie zaujať jej pozornosť a samozrejme aj stále je 🙂 I keď musím priznať, naučila som si ju úplne fantasticky pretože keď sa vytiahne fotoaparát ona už presne vie  čo sa bude diať a pózovať naozaj vie.

Niekedy by však bolo naozaj zaujímavé mať pri nás tretiu osobu, ktorá zdokumentuje moje animačné schopnosti počas fotografovania. Fotograf keď fotí objekt sústredí sa len na fotenie takže to má oveľa jednoduchšie. Mamička, ktorá fotí svoje dieťa aspoň teda ja musím spievať, mávať, rozprávať jej občas aj tancovať, veľa krát v jednej ruke držím foťák a druhou stíham robiť divadielko s hračkou, zároveň musím striehnuť, aby sa mi nevybrala niekam preč z postele, kresla …

Nič nepreženiem ak poviem, že z cca 80  záberov sa mi páči  a reálne použijem dva, ktoré sú bez rozmazaných končatín, tieňov, žmurknutí atď. Takže toho nacvakám nespočetne veľa a naozaj len máličko prejde mojím schváľovacím procesom a vy ich môžete vidieť. Vôbec to nie je 1 záber = 1 vydarená fotka. (česť výnimkám)

Verte je to fuška a všetky, ktoré to viete lebo fofíte vás obdivujem. Momentálne sme v období „podplácania“ piškótou. Natalinka ju dokáže zjesť veľmi rýchlo a presne toľko času mám ja na potencionálne dobré zábery heh.

Šatôčky na fotkách sú úplne super vintage krásne a praktické vďaka farbe, na ktorej nevidno tak veľmi omrvniky z piškótky a pózuje mi na jej najobľúbenejšiom mieste a mojom tiež kôli svetlu a to na našej posteli 🙂

Už teraz sa teším na novú výzvu fotografonia v pohybe a to pri  prvých krôčikoch a chodení . Tak drže palce nech sa nám darí zdokonaľovať sa v tomto koníčku.

Sisi&Nati